Košický maratón mieru 2015
Tento rok bol môj druhý maratón v živote hlavným cieľom športovej sezóny, keďže som po operácii kolena na jar roku 2014 takmer vôbec netrénoval a tak maratón slúžil aj ako skúška, či koleno vydrží ako tréningovú záťaž, tak aj samotné preteky, pri ktorých dostane celý organizmus riadne do tela.
Samotná príprava na maratón začala až v apríli 2015, keďže som predtým kvôli veľkému tréningovému výpadku v zime zrušil aj ČSOB polmaratón a prvé preteky, kde som mal už aspoň niečo málo nabehané bol beh Wings for Life začiatkom mája, predtým som sa ešte pekne vytrápil na behu Rača – Kamzík (pôvodne som chcel ísť Baba – Kamzík, ale aj to som nakoniec skrátil). Pokiaľ ide o kvalitu celej prípravy od toho apríla, myslím, že tréning bol omnoho lepší ako pred prvým maratónom, ale čo chýbalo k lepšiemu výsledku úplne najviac, bola stratená zimná vytrvalosť. Celkovo som pred maratónom, ak rátam aj chabú zimu, nabehal cca. 1300 km. Veľkým pozitívom prípravy bol zážitkový beh Od Tatier k Dunaju a bratislavský Night run, kde sa mi išlo nad očakávanie dobre, keďže z plnej prípravy (posledných 8 dní pred štartom výživných 150 tréningových kilometrov) som takmer zbehol pod 40 minút a to som podľa tepov mal rezervy...
Pred štartom samotného maratónu som si myslel, že viem, čo ma asi čaká a chcel som samotný maratón dať pod 3:30 (tomuto tempu bol prispôsobený aj tréningový plán), pričom som tajne dúfal, že by som pri súhre všetkých pozitívnych okolností mohol atakovať aj čas okolo 3:23. Na základe vyššie uvedeného bola aj stanovená taktika začať tempom okolo 4:45/km a ísť prvý okruh-polmaratón niekde v okolí 1:40... Pitný režim a občerstvovanie bolo jednoduché – piť podľa pocitov, pokiaľ možno od začiatku, v druhom kole kombinovať soľ s tabletami proti kŕčom a 2 energetické gély (16km a 30km)... banán, citrón opäť podľa pocitov a potreby...
Najhoršie pred maratónom bolo pre mňa čakanie na štart, keďže človek v poslednej fáze už moc netrénuje...Plus celý týždeň pred samotným pretekom som sa navyše necítil bohvieako, mal som nádchu, ale pripisujem to tomu, že telo sa už asi prirodzene vzpieralo tomu, čo ho čaká. Vďaka tomu, že mám doma odborníka na zdravie na slovo vzatého, som sa ale v nedeľu zobudil svieži a už som sa tešil, kedy to vypukne... Najväčšia sranda bola, že som v štartovom koridore stretol 3 známych, s ktorými som sa ani nedohodol... O jednom som ani nevedel, že vôbec behá a nevidel som ho dobrých 15 rokov... Išiel svoj prvý maratón v živote a dal ho skvele, 3:35, gratulujem Palo aj touto cestou... Počasie vyzeralo byť v pohode, okolo 13 stupňov, v štartovom koridore sme boli dosť vpredu.. O 9.00 to vypuklo a musím povedať, že prvá polovica prebehla úplne hladko, bežal som polmaratón za 1:40, takže všetko podľa plánu, ani som nepociťoval nejaké výrazné únavové znaky. Staré, otrepané a pravdivé, maratón začína niekde úplne inde... Až po 26 km išlo všetko hladko. Po občerstvovačke na Aničke začali medzičasy trochu klesať, aj keď subjektívne som mal rovnaký pocit námahy.. Hovoril som si, nevadí, 10s na km pomalšie je stále v norme, nebudem to siliť.. toto mi vydržalo až po 33km, podobne ako pri prvom maratóne, je to tam mierne do kopca, začal som nabaľovať ďalších 10s na km, ale už som začal cítiť aj nohy aj celého človeka, a bolo mi jasné, že do cieľa si to ešte pekne vyžeriem.. napriek tomu, stále to bolo tempo okolo 5:00-5:10 a ak by som to udržal, stále by som atakoval čas 3:25... priznám sa, stále som bol „relatívne“ ok, poctivo som občerstvoval a strážil si tempo, aj keď už začínalo byť teplo a trocha pofukovalo.. čo nasledovalo o pár kilometrov ďalej, to ste už asi čítali v iných článkoch a od iných bežcov a kto to prežil, bude vedieť, o čom píšem.... 
po poslednej občerstvovačke na 37 km som narazil do takej bežeckej steny, že som rád, že si na to vôbec pamätám... A už to proste nešlo... Nedalo sa ani moc koho chytiť, bežcov už bolo na trati málo a tých pár, čo bolo práve vtedy okolo mňa, boli na tom snáď asi ešte horšie ako ja, ak sa to vôbec dá... v ťažko opísateľnom stave a v tempe okolo 5:25 som to doklusal až do cieľa... ak som pri prvom maratóne písal, že nič horšie sa mi už stať nemôže, tak sa mi to stalo pri druhom...
Výsledný čas 3:28.03..... Neviem pomenovať, čo to bolo, ale v prvom momente v cieli som ani nemal radosť, bol som úplne vymazaný... žiadne endorfíny, žiadne pocity, nič... .out of order... len som tam sedel a hľadal sám seba asi... ale našťastie som sa našiel a s odstupom času hodnotím ten čas pozitívne, zlepšil som sa oproti prvému maratónu o 18 minút... K lepšiemu výsledku chýbalo viac vytrvalosti a nabehaných kilometrov v zime... a asi si dám teraz na rok s maratónom pokoj a pripravím iné výzvy...
Peter Mozsnyák
