Beh Súľovskými skalami - 1.ročník

Beh Súľovskými skalami

Na žiadosť spolubojovníkov zo včerajšieho nádherného a výborne organizovaného behu Súľovskými skalami som sa po košickom maratóne rozhodol napísať krátky report aj o tomto behu.
Myšlienku zúčastniť sa 1.ročníka mi dali kamaráti Tomáš s Majom pri našom stretnutí v Bratislave, ktorí už boli aj s ďalším parťákom Dušanom prihlásení na tento beh. Napriek tomu, že už som bol na ten víkend zaregistrovaný na Salomon City Trail (nakoniec bol organizátormi zrušený), som sa po prečítaní propozícií a zhliadnutí trias rozhodol ísť s nimi 24km, vyskúšať čo na to telo po maratóne povie, užiť si partiu a krásnu prírodu.
 

Vyrážali sme z BA o 6:45, spolu s Dušanom - videli sme sa prvý krát v živote - a Maťou, ktorá tiež bežala košický maratón a buducí týždeň ju čaká PUT 100km. Cesta ubehla v pohode, až na to, že čierňava nad Považskom Bystricou neveštila nič dobré, opalovací krém fakt nehrozil… Dorazili sme medzi prvými, zaregistrovali sa a zvítali s Tomášom. Čerstý tatino Majo nakoniec nedorazil, kedže mal za sebou náročné skákanie na fitlopte a darček v podobe syna Tomáša, takže gratulácie boli na mieste a bolo mu odpustené… Ešte sme trocha špekulovali ohľadom výbavy, kedže síce nebolo extrémne zima, ale sychravo, hmlisto a sem tam kvaplo, takže každý to nakoniec vyriešil po svojom… ja som zvolil ľahkú výbavu, pri ktorej treba dávať pozor hlavne nezakufrovať niekde na skalách, to môže byť potom nepríjemné… Obúval som INOV-8 X-Talon 212, po toľkých daždivých dňoch to bola dobrá voľba, napriek pár čisto asfaltovým a skalným úsekom..
24km beh štartoval 10.10 a napriek tomu, že nás na štarte bolo určite cez 100 bežcov, žiadna tlačenica nehrozila ani omylom. Taktiku som nemal žiadnu, kedže som sa po maratóne cítil dosť vyflusnutý, tak som si povedal, že pôjdem podľa pocitov a uvidím.. Po štarte sa hneď na začiatku, ešte na lúke pred vbehom do lesa oddelila skupina horských vlkov, ktorí boli výkonnostne úplne inde a rozhodne sa mi nechcelo za nimi naháňať, aj tak by som to nedal.... Išiel som si svoje až na najvyšší bod celej trasy Roháč (cca. 5 km stúpanie v kuse od štartu) a potom začal roller-coaster ako sa patrí, išlo sa stále hore kopec, dole kopec, ktorý pokračoval až do sedla Brada (cca. km12), z ktorého sa po prudkom a náročnom zbehu potom vlnkovito klesalo až do Jablonového (cca. km17). Bežalo sa mi výborne, od 6km sme boli skupinka 5 chalanov, vždy v iných rozostupoch a poradí, kedže som mal pocit, že v stúpaniach som rýchlejší, v prudkých zbehoch pomalší a v miernych zbehoch to bolo tak približne rovnako.. hold, miestny kamzíci to poznali lepšie a majú nabehaných viac trailov alebo lepšiu techniku v prudkých zbehoch (a nebolo ich málo), ale nemienil som prísť k úrazu len preto, aby som si dokázal, že to dám….napriek tomu sme skoro všetky prudké kopce šlapali pešo, ako asi všetci, možno snáď s výnimkou tých najlepších, ale tých som nevidel a nemôžem potvrdiť. Tento náš strapec sa roztrhol zhruba po 2 občerstovačke (cca. 12,5km)… ostal som ešte s dvoma chalanmi, ktorí išli dobré tempo, aj keď boli stále kúsok predo mnou… na 14km som si podvrtol členok (opuch je len mierny, takže nič vážne), ale napriek bolesti som nezastavil a bežal ďalej a bolesť po 2km trocha ustúpila, ale nohu som už podvedome šetril, najmä v zbehoch… tí 2 chalani išli očividne na pohodu, pri ich cikpauze som ich predbehol a bežal sám až do Jablonového a na odbočku späť medzi skaly… tu ma opustili psychické sily… vedel som, že tam čaká ešte jedna stojka, ale keď som videl ten chodník medzi skalné ihly a steny, tak som si povedal, že bežať sa mi tam fakt, ale že fakt nechce… prvý mierny úsek som ešte odbehol, zbytok som poctivo odturistikoval… predbehol ma tu jeden miestny borec, ktorý mi len povtrdil, že po tomto úseku je to viac menej už len dole kopcom, keď tak len s miernymi stúpaniami… dobehli ma tu aj tí 2 chalani (Jakub a Jirko, podľa výsledkovej listiny, viď obrázok), s ktorými som trocha pokecal, jeden bol tiež košický maratón a preto to moc ambiciózne nebrali… to už sme bežali takmer 2 hodiny a ako nám predpovedali kamoši zo SHMÚ, spustil sa riadny lejak a zmokli sme všetci až do nitky… musím povedať, že až do cieľa sa mi bežalo tak všelijak, asi došli sily aj fyzické, ale chalani ma potiahli až do cieľa, aj keď stále boli pre mnou a nejakí 2-3 borci zo zadných pozícii nás dali dole už na spodnej strane lúky, kde už sme videli parkujúce autá a cieľ sa blížil… v cieľovej rovinke som si ešte odskúšal svoju rýchlosť, ktorá nesklame, ani keď meliem z posledného… celkovo z toho bol čas 2:26, absolútne 27.miesto, v kategórii 9.miesto… potom som už celý mokrý makal do poľnej sprchy, ktorá bola síce jednoduchá, ale stále tam bola teplá voda, čo sa nie vždy podarí všetkým organizátorom…
Celá naša partia dobehla živá a zdravá, čo bolo v tomto počasí asi najdôležitejšie, Maťa navyše skončila na 2.mieste v svojej kategórii. V tombole sme nič nevyhrali (prečo by aj, že áno), tak sme si dali rizoto, guláš, kofolu, rozlúčili sa s Tomášom (ktorý už je teraz, keď to píšem, možno tiež tata malej Stely) a futašili domov..
Na záver napíšem iba toľko, že sa mi preteky veľmi páčili, krásna trať, skvelá organizácia (organizátori dokonca pridali 4 občerstvovaciu stanicu tesne pred štartom, klobúk dolu), dobrá partia, príjemní bežci, ktorí si navzájom všetci v cieli gratulovali a vedeli sa aj na trati povzbudiť… A ak budúci rok vyjde aj počasie, bude to nezabudnuteľný zážitok obohatení aj o výhľady na Súľovské skaly, ktoré tentokrát chýbali… Aj keď aj hmla a dážď má svoju atmosféru…. kto absolvoval, vie, o čom hovorím, špeciálne ten úsek s hmlou a dažďom v tmavom lesnom tuneli…. 
Sezóna končí, ale bežecké preteky na jeseň majú fakt svoje čaro…. Tak si ich vychutnajte…