RunningPro Everesting 2020
V hlavných úlohách: Tomáš & Marcel @RunningProTeam
Čo je vlastne Everesting? Google ti vyhodí niekoľko výsledkov, ktoré možno zhrnúť nasledovne: “....je to cyklistická aktivita, kde si športovec vyberie ľubovoľný kopec a v jednej aktivite na ňom nastúpa 8848 m výškových metrov.” O kombinácii everestingu a behania toho google na prvej strane veľa nepovie. Možno je to aj preto, že definícia cyklistického everestingu je považovaná za “náročnú aktivitu”. A to sa polovicu trate iba vezieš dolu kopcom :).
Toľko z teórie. Poďme však do praxe a nášho spoločného zážitku s Tomášom. Už sa ani presne nepamätám ako celý nápad vznikol. Rok 2020 sa bude pamätať ľahko, najmä z dôvodu pandémie Covid19. Nás bežcov, okrem iného v tomto roku postihlo aj to, že sa nám zrušili/presunuli takmer všetky závody sezóny. Vzniklo veľa virtuálnych behov, virtuálnych výziev a tak podobne. Priznávam, že ma veľmi tieto virtuálne behy nelákali a ani asi nikdy lákať nebudú. Celý rok trénujem veľa krát sám v lese a závod je pre mňa samozrejme vrcholom sezóny, ale aj veľkou spoločenskou udalosťou. Mám ten pocit, že prvá zmienka o Everestingu padla práve v spojení s virtuálnou výzvou alebo závodom. Najprv to boli len srandičky a podpichovačky pri víkendových behoch s partičkou. Nakoniec sme však skončili s tým, že keď by sme to aj vyskúšali, tak pojdeme “tvrdý” everesting, t.j. všetko po vlastných, ako hore, tak aj dolu. Ono oficialne pravidlá bezeckého everestingu totiž povoľujú pri zbehu z kopca použiť dopravný prostriedok. To ale Tomáš kategoricky zavrhol.
Následne sme potrebovali doladiť termín a samozrejme ten kopec, ktorý nám bude niekoľko hodín robiť spoločnosť. Kráľova hoľa. Pre mňa známy názov, ale neznámy terén.
August 2020. Priznávam. Vôbec som nevedel do čoho idem. Samozrejme, mi bolo jasné, že budeme na nohách dlho. Viac ako 12hod určite. Ale veľmi som nad tým nepremýšľal. Tomáš je o triedu lepší bežec a skúseností má neúrekom. Asi som sa spoľahol na jeho úsudok a nechal som sa viesť. Skúsenosti s ultra máme obaja, forma bola dobrá, závody žiadne, tak prečo si každodenné behanie nespestriť niečím nezvyčajným a otestovať svoje telo a myseľ.
Začali sme o 04:00 ráno. Plán bol jednoduchý. Vybehnúť 9x od Šumiaca na vrchol Kráľovej holi po turistickej značke. Výstup na KH je cca 1000vm na 5km. Terén? Hm...žiadne chodníky ako v karpatoch. Spodná časť veľa voľných kameňov, so stúpaním pribúdajúce technické časti. Celkovo, žiaden “ízy - pízy” chodníček, ktorý prejdeš so zavretými očami. Prvá chyba…
A potom este ďaľšie dve… Záver? Tomáš 7 a ja len 6 zdolaných vrcholov. Verdikt bol jasný: ťažký terén, zle zvolený čas štartu a horúčavy cez deň nás zastavili podvečer po cca 13 hodinách.
Zážitky? Mega! Nohy? Na padrť. Ale tak to má byť. Ultra nie je ľahké a musí ťa posunúť fyzicky aj mentálne.
Pokus číslo 2. október 2020. Poučili sme sa. Načerpali nové sily. Počkali si na chladnejšie počasie. Vybrali si “krajší kopec”. Vápenná v Malých Karpatoch. Neporovnateľný kopec s Kráľovou hoľou. Výškou, terénom a lokalitou blízko k našim domovom. Na vrchol zo Sološníckej doliny po červenej značke to je cca 500vm na 3km. Samé výhody? Takmer, ale jedna nevýhoda predsa je, na vrchol musíme 16x. Hlava bude mať čo spracovávať. Mentálne to bude výzva.
Štart o 20:00 večer. Začať ultra v noci je predsalen ľahšie. Prvá polovica je v tme, ale potom keď síl ubúda, tak pomáhajú slnečné lúče. Tiež poučenie z kráľovej. Začíme traja. Okrem Tomáša a mňa aj Rasťo. Na štart meškám, celý deň v práci, zablúdiť v Sološnici, to je veru umenie. Trasa je pocitovo príjemnejšia ako prvý pokus. Trom ubieha príjemne pod nohami, točíme sa v tme hore dole, iba srnky nás pozorujú a zopár virtuálnych “štefánikovcov” tiež. Prvé problémy však prichádzajú o polnoci. Nikdy som nezačínal preteky večer po celom dni v pracovnom nasadení. Žalúdok to úplne nedal. Snaha príjmať dostatok kalórií skončí u mňa fiaskom. V určitom momente do seba už nič nedokážem dať a začínajú žalúdočné problémy. Naštastie nič zo mna nevybehlo neplánovane von. Zachránilo ma až Tomášove “Vitargo”. Okolo tretej nad ránom sa cítim opäť viac v pohode. Pokračujeme. Kecáme. Vtipkujeme. Bavíme sa. Rasťo sa odpája. Okolo štvrtej nadránom, za svitania, odchádza do teplej postele. Čo by som za to dal…
Svitá. Vychádza slnko. Stretávame prvých turistov. Prídu nás podporiť kamoši z bežeckej partičky. Stretávame ďalších turistov. Niektorých až tri - štyri-krát. Zaujímajú sa o nás, že či ideme na vrchol “až” tri krát za sebou. Odpovedáme s úsmevom, že až 16x. Okolo druhej popoludní mi to celé dochádza. Naše okruhy sa spomaľujú a mne je jasné, že pod 20hodín to určite nedáme. Budeme radi ak to stihneme za svetla. Bola to jedna z víťazných taktík, ktorú sme rozoberali. Ísť opäť do tmy po celej noci a celodennom vybiehaní na jeden kopec je fakt mentálne náročné. Najmä, keď vlastne “o nič nejde” a vy beháte len tak lebo sa vám chce. Takže do druhej noci sme určite ísť pôvodne neplánovali. Vapenná bol dobrý výber. Zbehy sú nenáročné a v porovnaní s KH takmer príjemné. Stehná začínajú protestovať až ďaleko za polovicou a to je dobre. Okruh je relatívne krátky a nemusíme mať na chrbte ruksak. Všetok proviant nás čaká vždy v kufri auta po zostupe. Posledný výstup. Západ slnka na vrchole. Opäť sami v lese a posledný zbeh k autu. Čelovka zapnutá na druhú polovicu posledného zbehu. Presnejšie sa to nedalo naplánovať. Tomáš mi na konci uniká, ale to už vieme obaja, že to dáme, posledných 5min a sme pri aute. Ufff…..máme to za sebou. Bolo to perfektné. Dokázali sme to, i ked až na druhý pokus. Za 22,5 hodín nastúpaných viac ako 8848m a prejdených cca 106km. Ešte posedíme pri otvorených kufroch áut, dáme si víťazný drink, rozlúčime sa a…..Tomáš odchádza ako prvý. Ja sa nikam neponáhľam. Začína pršať. Teším sa na posteľ. Sadnem si za volant a …….nič. Ani ťuk… Baterka v r….i. Ach jaj, to svetielko v kufri pri každom zo 16-tich kolečiek si vzalo daň zo starej baterky. Okrem toho v doline nie je žiaden signál. Viete si predstaviť ten myšlienkový pochod v mojej hlave? Po takmer 24h na nohách a 34h bez spánku, v noci, v daždi, bez signálu riešiť vybitú baterku na aute?
Teraz sa smejem, ale vtedy mi bolo skôr do plaču…
Ďakujem týmto neznámemu mladíkovi s priateľkou, ktorí mi /A/ zastavili a za /B/pomohli naštartovať cez káble moju starú oktávku. Hádam som im veľmi nesmrdel :).
Tento rok dáme asi repete.
Behajte za zážitkami.
